Heraldický popis erbu:

Štiepený štít, v ľavej polovici v modrom poli nad striebornou položenou snehovou vločkou strieborné zvlnené brvno, prevýšené zlatým slnkom striedavých lúčov, pravá polovica červeno-zlato šikmo štvrtená, preložená zlato-červeno šikmo štvrteným šikmým priebežným krížom.

Štrbské pleso je najvyššie položená turisticko-liečebná osada vo Vysokých Tatrách, na južnom brehu rovnomenného plesa.
Roku 1872 vyrástla na južnom brehu Štrbského plesa poľovnícka chatka zemepána Jozefa Szentiványiho a stala sa zárodkom neskoršieho turistického strediska Štrbské Pleso.
Uhorský karpatský spolok dal r.1875 podnet k výstavbe turistickej ubytovne. K nej pribudli zakrátko aj ďalšie hotely a reštaurácie, kúpeľný dom a niekoľko viliek. Roku 1885 priznali osade charakter liečivých kúpeľov. Výstavbu za uhorského štátu dovŕšili r.1906 hotely Hviezdoslav a Kriváň.
Roku 1876 vybudovali vozovňu Tatranská Štrba - Štrbské Pleso (r.1921 ju prestavali na autocestu) a v r.1896 postavili zhruba paralelnú ozubnicovú železnicu, ktorú r.1933 nahradili autobusy. Roku 1885 dostalo Štrbské Pleso spojenie so Starým Smokovcom a r.1911 odovzdali verejnosti aj súbežnú elektrickú železnicu.
Po 2. svetovej vojne sa podstatne zmenil výzor Štrbského plesa. Boli postavené nové dopravné objekty, vrátane novej elektrickej "zubačky" z Tatranskej Štrby, budova spojov, obchody a služby a v ústí Mlynickej doliny vyrástol veľkoryso vybudovaný lyžiarsky areál. Roku 1976 dali do prevádzky moderný liečebný dom Helios, z ktorého sú už dnes ruiny. Veľký rozmach turistiky a športu nastal hlavne v súvislosti s konaním Majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní 1970, a s vybudovaním lyžiarskeho areálu FIS.

Na Štrbskom Plese žil Gustáv Nedobrý (1893-1966), jeden zo zakladateľov horolezeckého spolku IAMES, organizátor slovenskej turistiky, horskej vodcovskej a záchrannej služby.

Ďalšie fotky sú v galérii: